Maličký kúsok teba,
čo poddal sa ríši snov,
denne sa díva z neba,
privráva sa ti bez slov.
Zmení sa v vánok vtedy,
keď pohladiť ťa túži
a ševelením brezy
ti vraví, jak ťa ¾úbi.
Tiež kvapky dažďa teplé,
čo zmačajú ťa v jari,
sú jeho bozky nežné,
nimi chce zahnať chmáry.
Občas ti pošle dúhu,
tou potešiť ťa chce.
Cíti obrovskú vinu,
že zanechal ťa v hmle.
H¾a, žiarí na oblohe,
zmenil sa na hviezdu.
Otvor už oči obe,
sprav radosť raz ty jemu,
obzri sa vôkol dobre,
usmej sa a opusť tmu.
|