ďakujem.. naozaj by ste mi ve¾mi pomohli.. dali nám to ako piatakom prekladate¾stva a tlmočníctva robiť pre katedru telesnej výchovy.. asi nemajú normálne skriptá , tak im ich máme my (akoby sme nemali toho dosť) preložiť... a keďže sme statočne stratení a demotivovaní.. :D vyzerá to potom takto.. :)
DIOPTRICKÉ cie¾niky (autor v jednom zo zdrojov [92] narazil na trochu iný výraz – оптоптические, ale v biatlone takýto názov nikdy nepočul) – sú to cie¾niky, princíp zameriavania ktorých sa počíta pod¾a osobitosti vnímania zrakom, úplnej symetrii usporiadania kruhov ako zrakových tak aj kovových. Na zameriavanie slúži terčík (cielik), ktorý má kruhový otvor (diopter), ktorý opisuje vzdušný kruh, v ktorom športovec vidí základňu mušky (kruhový otvor na kruhovom disku), mušku a terč (ktorý je tiež okrúhly). Nastavuje sa dioptrický cie¾nik na hlavňovom puzdre ved¾a zadnej časti hlavne.
Moderný dioptrický cie¾nik pre biatlon – rýchlosnímate¾ný, sa ovláda jedným-dvoma stlačeniami na základni hlavňového puzdra (obr.5.36). Skladá sa zo základne a dvoch mobilných/pohyblivých behúňov s mikrometrickými skrutkami, s pomocou ktorých sa (sa uskutočňuje korekcia po) zavádzajú presné súradnice (точные поправки) po vertikálnej aj horizontálnej rovine. Každý dielik stupnice základne cie¾nika zodpovedá jednej obrátke mikrometrickej skrutky. Hlavy týchto skrutiek (bubienky) sa vďaka zvláštnym západkovým kolíčkom neotáčajú
plynulo, ale po skokoch, pričom cvakajú, pod¾a čoho boli v žargóne športovcov a trénerov pri (pri uskutočňovaní korekcie) zavádzaní súradníc (внесении поправок) pomenované - „cvakačkami“ .
(pod čiarou) 1 – viac o akomodačných vlastnostiach zraku viz. v nasledujúcej knihe v kapitole „Zameriavanie“.
(nad čiarou, vrch strany) V rôznych konštrukciách cie¾nikov je prístup k behúňom rôzny. Pri cie¾niku „VI-7-4. S69“ funkciu jedného behúňa plní trojuholník, ktorý sa posúva vertikálne a sám behúň priamo horizontálne. A pri cie¾niku „MSV-5-1. S65-05“ sa behúň posúva vo vertikálnej polohe a základňa priezoru horizontálne.
Presun stredného bodu dopadu (SBD) pri otočení bubienka zameriavača na jeden dielik (cvaknutie) (nepleťte si stupnicu bubienka so stupnicou na základni cie¾nika) v závislosti od modelu cie¾nika môže byť od 1,0 do 5,0 mm (alebo jednu štvrtinu, jednu šestinu alebo jednu osminu minúty uhla)
Nastavenie dåžky línie zameriavania a optimálneho umiestnenia priezoru čo sa týka očí sa vykonávajú posúvaním základne cie¾nika po základni hlavňového puzdra.
Zameriavače pušiek firmy „Anschutz“ sú vybavené len štandardnými terčíkmi s priemerom 1,1 mm, preto sa požadovaná „zdanlivá“ ve¾kosť otvoru dosahuje len premiestnením cie¾nika otnosite¾nogo glaza/zodpovedajúceho oka.
K zameriavačom pušiek „Biatlon“ vyrábajú súpravy vymenite¾ných terčíkov (priezorov) s otvormi rôzneho priemeru, čo umožňuje nastaviť ve¾kosti „zdanlivého“ otvoru, bez odkrytia krytu. V praxi sa využívajú priezory s otvorom od 0,8 do 1,6 mm. Ve¾kosť otvoru priezoru si vyberá každý športovec pod¾a jeho antaomicko-morfologických špecifík. Okrem toho, priezor (tak ako aj muška) sa mení pri silnej zmene osvetlenia.
Obrázok 5.36 Diopritcké zameriavače: a – od „Anschutz“, na zameriavači sú namontované uzávierky, b a c – od „Biatlon“
V poslednom čase sa objavili priezory s samonastavite¾nou clonou (obr. 5.37), ktoré umožňujú zmeniť ve¾kosť otvoru, bez prestavovania priezoru. Je to pohodlné ak sa zmena osvetlenia uskutoční v priebehu preteku alebo ak športovec pri ¾ahu a stoji drží hlavu (oko) v rôznej vzdialenosti od cie¾nika. Priezor na cie¾niku je chránený pred snehom a vodou (dažďa) odklápajúcim sa krytom.
Výhody dioptrického cie¾nika [4, 92]:
- väčšia presnosť zameriavania v porovnaní s odkrytým cie¾nikom, keďže základňa/dåžka priamky cie¾nika na puške s dioptrickým cie¾nikom je vidite¾ne dlhšia ako na puške s odkrytým cie¾nikom;
- samotné mierenie je pohodlné a zjednodušené, založené na vnímaní okom a úplnej symetrii, vrchol mušky sa vysúva v strede dioptrického otvoru samovo¾ne. Športovec teda musí sledovať len dva objekty – mušku a terč;
- zastáva úlohu umelej zrenice (z h¾adiska optiky), priezor „blokuje“ časť svetelných lúčov, čo na jednej strane zvyšuje ostrosť videnia ale na druhej strane zvyšuje håbku zorného po¾a (muška a terč sa pri tom nachádzajú v rôznej vzdialenosti od oka a preto sú vnímané kontrastnejšie)
K nevýhodám dioptrických cie¾nikov patria [4,92]:
- obmedzenie zorného po¾a. Športovec cez priezor môže vidiel len cie¾ a malú časť priestoru okolo neho, čo môže niekedy spôsobiť stre¾bu po sosednej ustanovke;
- obtiažna a niekedy nemožná stre¾ba pri slabom osvetlení alebo zlej vidite¾nosti (šero, hmla, sneženie ) kvôli obmedzenému množstvu svetelných lúčov, ktoré prepúšťa dioptrický otvor
5.5 Uzatváracie mechanizmy (závory)
Uzatvárací mechanizmus, v bežnej reči záver – sa montuje do puzdra uzáveru s zadnego torsa. Slúži hlavne na uzavretie náboja v nábojnici tunela hlavne, aby sa zabezpe optimálnych podmienok pri stre¾be. Okrem tohto záver plní aj ďalšie úlohy: natiahnutie bojovej pružiny úderníka, posúvanie náboja zo zásobníka do hlavne, vytvorenie vhodných podmienok na udretie úderníkom (rýchlo) po okraji náboja a vytiahnutie prázdneho náboja (alebo nepoužitého náboja) z nábojnice. V súlade s pravidlami pretekov v biatlone, nabíjanie a vybíjanie zbrane sa môže vykonávať len ručne, t.j. silou svalov športovca [72]. Zbrane s automatickým nabíjaním sú v biatlone zakázané.
5.3.1. Druhy uzamykacích zariadení
Pri neustálej snahe skrátiť čas nabíjania zbrane pri biatlone sa objavilo nieko¾ko rôznych druhov záverov, k dnešnému dňu boli v pravidlách povolené nasledovné typy mechanizmov:
1. Obyčajný systém záveru (obr. 5.38) Normalverriegelung (nem.). Doslovný preklad z nemčiny – klasické (obyčajné) uzatváranie (pomocný uzáver, zarážacie zariadenie). Záver staršieho typu, ktorý sa dostal do biatlonu s vojenskými zbraňami. V literatúre ho ešte môže nájsť pod názvom „systém obyčajného uzatvárania“, „pozdåžny záver pôvodného tipu“ alebo „systém uzamykania T-bolt“ ( z materiálov PMK Bruselského dohovoru) . Jeden z výrobcov zbraní sa vyjadril, že ve¾ké množstvo názvov pre to isté zoskupenie (technický uzol) sa pravdepodobne objavilo preto, lebo chýbajú pravidlá biatlonu v ruskom jazyku. Sú po anglicky a nemecky. Ostatné je dielom fantázie, skúseností, poznatkov a šikovnosti prekladate¾a, čo je obzvlášť ťažké pri preklade špecifického technického textu, a ešte horšie ak prekladate¾ nepozná terminológiu zbrojárov a pojmy používané v biatlone.
Tento záver vyrábajú prakticky všetky firmy, ktoré vyrábajú strelné zbrane. K dnešnému dňu sa tento mechanizmus uzatvárania aktívne využíva v streleckom športe, no vo VE¼KOM2 biatlone morálne zostarol, keďže potrebuje príliš ve¾a amplitúdových pohybov a časové parametre na opätovné nabitie. No napriek tomu, biatlonské pušky s týmto systémom uzatvárania tunela hlavne, možno nájsť v školách (kluboch) , u mladých ¾udí alebo športovcov z krajín, kde sa biatlon len začal rozvíjať. Mimochodom, firma „Anchutz“ len nedávno zaviedla výrobu pušiek pre mladých „R-64 Biathlon“ s takým záverom. (viz. obr. 5.13). Urobila to preto, aby znížila cenu zbrane, čo sa hneď odrazilo na jej hromadnom využívaní.
2. Verriegelung durch Kippen des Pistolegriffes (nem.). Doslovný preklad z nemčiny – záver vyklápacej pišto¾ovej rukoväti (obr. 5.39). Takýto záver sa montuje na puškách „Suhler Unterspanner“ (viz. obr. 5.17). Z nejakého dôvodu sa v ruskom variante prekladu pravidiel pretekov uvádza ako „pištolový mechanizmus nabíjania“ [72], čo nie je celkom správne (je pravdepodobné,
2 Pod názvom VE¼KÝ biatlon autor myslí kvalifikáciu a úroveň športovcov, ktorí sa zúčastňujú na pretekoch nie nižšej kategórie ako je Svetový pohár.
Obrázok 5.38 – nákres toho ako pracuje obyčajný systém zaistenia (systém zaisťovania T-bolt)
Obrázok 5.39 – nákres toho ako pracuje zaisťovací mechanizmus so zaisťovaním kanála rukoväte vyklápajúcej sa pišto¾ovou rukoväťou
|
Registrace nového uživatele 
