Myslím, že to netreba všetko tak prežívať, Machalík je Machalík a má vždy pravdu, pokia¾ fotíme pre vlastné potešenie, tak sa nemôžeme čudovať, že vzniknú fotky, ktoré už pripominajú niečo, čo tu bolo, lebo na počet predaných foťákov od počiatku fotografie, ako takej, to ani inak nemôže byť.To čo sa páči mne sa nebude páčiť inému, Machalík rád používa širokáč a presaturované farby, to občas funguje, ale nie vždy. Podstatné je či sa to tak páči jemu, ak áno, je to v najlepšom poriadku. Každý fotí pre zábavu, pre zachytenie okamžiku, ktorý sa už nevráti a poh¾ad na fotografiu-diák pripomenie chví¾e, keď nám bolo fajn. Myslím, že sa nikto nenaserie, ak mu fotografiu rozumne niekto ohodnotí. Rozhodne nie je správne ohodnotenie záberu, rozpitvanie zmenšenia a vzniknuté artefakty, lebo originál vytlačený napr. na formát 24x30 alebo 30x40 to nebude obsahovať. Ak nemáte v ruke vytlačenú fotografiu, tak je to o ničom, lebo tie posraté lcd-čka nám to zobrazia každému inak (zatia¾ som nevidel dva monitory, ktoré boli schopné zobraziť rovnako odtieň farby, možno preto vnímam niektoré Machalíkové zábery, ako presaturované). Len hotová fotografia na papieri, nám môže povedať niečo o tom, ako si to autor vlastne predstavoval. Myslím, že by sme mali tak ku hodnoteniu aj pristupovať. Autor by mohol pre svoje dobro, fotky najprv nechať "vykysnúť", a ak sa mu budú páčiť aj po pol roku, tak asi v nich niečo bude, a môže ich zverejniť, ale musí počítať stým, že sa najdu diváci, ktorým sa to nemusí páčiť. Každý vnímame zobrazené predmety a farby inak, a ak sú v určitom zoskupení zachytené na fotografii, tak aj na nás pôsobia. Nechcem nikoho haniť ani chváliť, len by bolo dobré si uvedomiť, akým spôsobom sa vyjadrujeme, ku vystaveným fotografiám, či to niekomu nejako prospeje, alebo ho to len určitým spôsobom poníži. |