FinaleVynaraju sa mi teraz asociacie na tu scenu, v ktorej Dany popisuje Tyrionovi svoje vnutorne rozpolozenie po tom, ako dala zbohom Daariovi... Pred touto seriou by som asi neveril tomu, ze dominatnou emociou pocas aj po skonceni finale bude u mna apatia. Po tych rokoch by sa dal skor cakat smutok zmiesany s nostalgiou, pripadne nastvanost ako to pokazili, ale pravdou je, ze vlastne necitim nic. Zhodnotil by som to ako take upatlane finale, ktore neurazi (ak uz teda clovek nie je davno urazeny vsetkym tym, comu predchadzalo), ale ani nicim nenadchne. V podstate sa ide podla tych istych not ako celu tuto seriu, kedy je ovela dolezitejsi konecny bod (zavery jednotlivych dejovych linii a pribehovych oblukov postav) nez cesta, ktora k nemu vedie. Vsetko sa teda aj za pomoci roznych skratiek nejako uzavrie a potom uz zalezi od osobnych preferencii, nakolko to clovek akceptuje a je s tym spokojny.
Co sa mi pacilo:
*
- Depresivna atmosfera pred zapichnutim Dany.
- Paralela medzi Dany a roznymi skutocnymi revolucianarmi, osloboditelmi a samozvanymi ludomilmi znamymi z historie, ktori boli natolko presvedceni o spravnosti svojich cielov a vlastnej pravde az sa ich boj proti vykoristovatelom a utlacatelom zmenil vo vyvrazdovanie kazdeho, kto im stal v ceste. Keby to bolo lepsie prepracovane, tak sa mohlo jednat o silnu dejovu linku postavenu na relevantnom posolstve (a to aj z pohladu dnesneho sveta, kde tie boje za socialnu spravodlivost cast nadobudaju dost extremne podoby).
- Ze Samov navrh na zavedenie demokracie sa stretol s otvorenym vysmechom. Do toho feudalno-fantastickeho sveta by mi takyto nahly skok vo forme vladnutia vobec nesedel a posobilo by to na mna strasne silene.*
K comu mam vyhrady:
*
- Dany tu mala strasne malo priestoru a ten jej koniec bol zase taky odbity.
- Spravanie Drogona, ktory v tom roztaveni Zelezneho tronu akoby chcel vyjadrit uvedomely meta-filozoficky postoj.
- Casovy skok, ktory zakryval skutocnost, ze reakcia vojska Dany na jej zabitie nedava absolutne ziadny zmysel. To ako Sedy cerv, ktory bol rovnako pohanany hnevom a tuzbou po pomste ako ona a pre ktoreho, tak ako pre ostatnych Unsullied, to bola najvyznamnejsia osoba v zivote, od ktorej sa odvijal cely jeho zivotny zmysel, ciele a motivacia, by len tak nechal Jona zavriet do cely? Potom ako spolu s barbarskymi Dothrakiami vyplienili mesto, povrazdili vojnovych zajatcov a oslavovali Dany za upalenie tisicov civilistov? Ten konflikt medzi Jonom a Cervom tam bol naznacovany, a preto som cakal, ze po zabiti Dany sa dostanu do vzajomnej konfrontacie, v ramci ktorej ho bude musiet Jon zabit. Dokonca som si myslel, ze to Drogonovo ocuchavanie Jona nez ho pustil k Dany smeruje k tomu, ze po smrti Dany Drogon Jona akceptuje ako dominantneho Targaryena a Jon s jeho pomocou potom spali zbytky Danaerysinej armady.
- Co sa vlastne stalo s Dothrakiami po smrti Dany?
- Minimalne Yara a princ z Dornu ako niekdajsi spojenci Dany reagovali na Sansinu poziadavku po nezavislosti Severu prilis odovzdane.
- Sansa mi pride ako nepriznana zaporacka, ktora potopila celu krajinu a Jona len aby sa Dany nestala kralovnou a ona mohla vladnut Severu, dokonca nezavisle aj od Brana, ktoreho najprv tiez zhodila ako kandidata na tron a potom sa vzoprela jeho vplyvu ako noveho krala.
- Samotny Bran by mohol by zaporakom tiez s tym, ze vsetka ta jeho pasivita, neuzitocnost a selektivne davkovanie informacii s katastrofickymi dosledkami sluzili len k tomu, aby sa nakoniec dostal na tron, o ktory zdanlivo nema zaujem. Neviem presne, ako je to s tymi jeho schopnostami, ci vidi alebo dokaze predvidat aj buducnost... Pokial vsak ano, tak by to davalo zmysel. :)
- Branov pribeh sa mi ale inak nezdal byt ani zdaleka taky posobivy ako Tyrionovi. Ochrnul na nasledky padu z veze, stal sa Trojokym havranom (polovica pritomnych lordov a drviva vacsina obyvatelov Westerosu ani nevie, co to znamena) a... potom uz len divne na vsetkych zizal, stale sa izoloval od ostatnych a s nikym poriadne nekomunikoval. Jeho celkovy prinos ci v boji s Night Kingom alebo v dalsich udalostiach bol absolutne nulovy. To, ze sa na konci stal kralom, bol spatne jediny dovod jeho existencie ako postavy a jej prezitia az do sameho zaveru serialu. Okrem toho, ze sa to scenaristom hodilo do kramu, ale moc neviem, preco by ho mali vsetci tak ochotne akceptovat za krala.
- Bronnova ucast a pripomienky v kralovskej rade sice pobavili, ale opat to moc z pohladu vsetkych ostatnych nedavalo zmysel. V boji proti mrtvym/Cersei/Dany nicim neprispel, mal pochybnu povest a Tyrion bol jediny, kto mal voci nemu nejaky zavazok. Napriek tomu ziskal milion titulov, hrady a funkciu kralovskeho pokladnika.* |
Registrace nového uživatele 
