Belew z King Crimson: Keď sa ozve Fripp, budem pripravený! Adrian Belew hral s Frankom Zappom a aj dnes je vyh¾adávaným spoluhráčom rovnako pôsobivých mien. Spomeňme Tori Amos, Laurie Andersonovú, Mika Oldfielda, Paula Simona, ale aj Trenta Reznora z Nine Inch Nails. Predovšetkým však patrí k zásadným spolutvorcom progresívneho rocku ako člen britskej formácie King Crimson v období jej slávnych albumov Discipline, Beat a Three Of A Perfect Pair. Výnimočný gitarista, spevák a skladate¾ sa v rámci svojho Power Tria už v stredu predstaví v bratislavskom Majestic Music Clube. Pred príchodom poskytol Pravde exkluzívny rozhovor.
Kedysi ste mali kapelu s názvom, ktorý dnes pôsobí priam vizionársky. Aký máte pocit, keď vidíte meno GaGa na vrchole rebríčkov?
(Smiech.) No ale, bohužia¾, to nie je tá istá GaGa, všakže? To meno sa nám páčilo, bolo to obdobie mojich prvých dvoch sólových albumov a hrali sme taký vtipný zappovský repertoár. Slovo GaGa znamená aj bláznivý a vtedy to na nás sedelo.
Jedným z najdôležitejších momentov vášho života bolo stretnutie s Frankom Zappom. Čo by sa asi s vami bez neho dialo?
ažko povedať... Keď som stretol Franka, bol som hladujúci muzikant, čo hrá po kluboch, ktorý by bol na tento život odsúdený navždy a možno by ho nikto nikdy neobjavil. A je to naozaj ťažký život, to vám môžem potvrdiť. Možno by sa mi napokon nejako podarilo nájsť si cestu do hudobného vydavate¾stva a nejako sa pokúsiť niečo vlastné nahrať, o čo som sa už v tom čase usiloval. Nikdy som však neskúšal nijaké pofidérne postupy, ako sa presadiť. Použil by som tradičný spôsob - nahral demo a veril, že sa niekomu povolanému zapáči. Všetko je, samozrejme, ove¾a ¾ahšie, ak vás objaví génius!
Ako si spomínate na jeho osobu?
Ve¾a ¾udí si myslí, že Frank bol niekedy ťažko pochopite¾ný a cynický, pod¾a mňa však vôbec nie. Bol zdvorilý, priate¾ský, stále rozprával príhody, ktoré boli zábavné, ale súčasne v nich bol aj odkaz pre mňa. Zobral ma pod svoje krídla a bol ku mne ve¾mi milý. Zmenilo to môj život v mnohých oblastiach. Samozrejme, najmä hudobne ma nasmeroval na dráhu, na ktorej som doteraz. Ale čo som sa od Franka najviac naučil, je to, ako funguje naozajstný profesionálny umelec, ktorý koncertuje, nahráva, a to je múdrosť na nezaplatenie.
Aký je váš názor na neho ako gitaristu a skladate¾a?
Mám rád jeho gitarovú hru. Bol unikátny, mal vlastný štýl. Najviac ma fascinovalo, ako skladal kúsky hudby dokopy a aranžoval zdanlivo odlišné a nehodiace sa veci. Bol schopný zobrať nápad a rozviesť ho na desať rôznych štýlov. Takže ste sa mohli naučiť, akými rôznymi spôsobmi sa dá hudba aranžovať a produkovať. A to len tým, že ste stáli po jeho boku, keď pracoval.
V rámci King Crimson dlhé roky spolupracujete s inou ve¾kou osobnosťou - Robertom Frippom. Dali by sa títo gitaroví myslitelia porovnať?
Ide o ve¾mi odlišné štýly, hudby aj osobnosti. Jednu vec majú však spoločnú - obaja sú ako tvorcovia hudby extrémne originálni. Povahovo sú úplne odlišní aj moja spolupráca s nimi bola úplne odlišná. Pri Frankovi som bol najatý muzikant. Môj vzťah s Robertom je iný – ide o celoživotné priate¾stvo, tridsaťročnú spoluprácu. S Frankom som nemal šancu stráviť tak ve¾a spoločného času. S Robertom sme ako hudobníci na jednej úrovni. Pri Frankovi som, pochopite¾ne, ten pocit nemal, bol v tom čase hudobne aj osobnostne ďaleko predo mnou.
Posledný oficiálny album King Crimson je Power To Believe z roku 2003. Vieme, že sporadicky koncertujete. Máte aj nejaké plány na nahrávanie nových štúdiových skladieb?
Momentálne nijaké. Ponúkol som Robertovi, že keď bude mať záujem urobiť niečo nové, nech mi dá vedieť a ja budem pripravený. Závisí to od toho, čo bude mať záujem robiť on, venuje sa viacerým veciam. Dal mi takú jeho typickú nekonkrétnu odpoveď, vraj má ešte ve¾a obchodných záležitostí, ktorým sa musí najbližší rok a pol venovať. Takže Robert, keď sa ozveš, ja som pripravený (smiech).
Ako gitarista ste sa vypracovali na ve¾mi vysokú úroveň. Čo je zdrojom vášho vývoja v súčasnosti?
Myslím, že najviac inšpirácie prichádza s rozvojom technológií. Nie som príliš dobrý pri práci s technikou či počítačom, používam ich výlučne ako nástroj, ale keď pracujem s niečím novým, vždy v tom nájdem niečo hudobne zaujímavé. Nové zvuky, nové spôsoby hry, ktoré sa predtým nedali realizovať, a to ma inšpiruje. Stále ma však inšpiruje každodenný život, to, čo sa mi prihodí, nejaký moment v čase, film, kniha... Muzikanti vedia, že každý kus novej aparatúry je dobrý pre pár nových vecí (smiech).
Vo svojom Power Triu hráte so súrodencami Júliou a Erikom Slickovcami. Prečo ste si do svojej skupiny vybrali práve ich?
Na turné, ktoré zavíta aj k vám, nebude sedieť za bicími Eric Slick. Namiesto neho príde fenomenálny nemecký bubeník Marco Minneman. Erik má niečo na práci v USA, prečo sa tentoraz nemohol ku mne pripojiť. Ja som objavil Erika a Julie ve¾mi podobne, ako kedysi objavil Frank Zappa mňa. Mali len devätnásť, ale bol som uchvátený ich technickými schopnosťami a vyspelosťou. Sú to aj vynikajúce povahy na spoluprácu. Majú spolu také zvláštne súznenie, ktoré je vlastné len niektorým súrodencom. Vplýva na mňa aj ich mladícka energia. Mám pocit, že nám to hrá výborne a som ve¾mi šťastný, kam sa to uberá. S Markom je to zasa iné skvelé trio. Takže treba si to prísť vypočuť a pozrieť, a budete prekvapení, aká je tá hudba agresívna a zaujímavá. |
Registrace nového uživatele 
