Luke Cage, S01Rovno poviem, ze toto bol pre mna suverenne najslabsi Marvel na Netflixe. Ked clovek vecer skonci pri cliffhangari s Lukeom v nadrzi a na druhy den si najprv pozrie vsetko ostatne a az potom sa opat vrati ku Cagevi, tak ho to asi moc nebavi. A v mojom pripade ma to prestalo bavit po tej stvrtej flashbackovej casti, od ktorej som to uz az do konca po vacsinu casu iba odzival, ci rovno pretrpel. Pravdupovediac by som asi uvital viac cernossky remake prvej serie Daredavila, do ktoreho sa to zo zaciatku stylizovalo, ako ten nasledujuci nekoherentny a rozvlacny "bordel".
Silnou strankou Daredevila bola jeho adrenalinova akcnost, zatial co Jessica vyborne fungovala v osobnejsej rovine a doraze na psychologiu. Cage vsak v akcnosti nevynika a rozvijanie hutnej dramy mu tiez moc nejde. Navyse nema ani poriadneho zaporaka, ktory bol z mojho pohladu vykladnou skrinou Jessici a s urcitymi vyhradami aj prvej serie Daredevila. Cornell vyprace scenu prilis rychlo, pani radna je malo razna/aktivna a Diamondback s jeho trapnymi daddy issues posobi vyslovene ako prehravajuca parodia na zloducha, ktorej najvacsimi zbranami su "stastie" a "nahoda". To bolo horsie ako ti genericky panaci, s ktorymi pracuje filmova divizia Marvelu... Dost by som ocenil, keby v buducnosti Marvel a celkovo hollywoodski scenaristi prisli s inymi typmi zaporakov ako s grotesktnymi magormi, ktory tuzia po ovladnuti/zniceni sveta alebo ich "realistickejsim" protipolom, ktory trpi kliseovitymi komplexami a traumami z detstva. Preco zapraci nemozu byt skratka iba obycajni oportunisti, sebci a hrabivci ako v skutocnom svete? Treba ale povedat, ze ani Luke Cage so svojou supermnanovsku nezranitelnostou nie je prototypom prilis zaujimaveho hrdinu...
Povinnu solovku ma teda Luke za sebou a ja dufam, ze sa naplnia internetove drby a pokracovanie uz bude mat formu timovky s Iron Fistom, ktory to pozdvihne na vyssiu uroven, lebo na dalsiehu samotneho Cagea moc chut nemam... |