Čas posledných rozhodnutí.
Keďže každý človek už určite aspoň raz v živote cestoval železnicou, táto všeobecná skúsenosť z cesty po jej „železných dráhach“ nám môže poslúžiť, ako mimoriadne výstižný príklad, k priblíženiu si nášho osobného putovania stvorením, po úplne rovnako „železných dráhach“ jeho Zákonitostí.
Princíp fungovania prepravy po železnici je teda nasledovný: Vlaky sa presúvajú po oce¾ových ko¾ajniciach, presne a nemenne vytýčenou trasou, na ktorej sa nachádzajú určité uzlové body, umožňujúce zmenu smeru, nazývané výhybky. Po ich absolvovaní pokračuje vlak ďalej svojou vybranou dráhou a možnosť zmeniť smer bude reálnou až na ďalšej, najbližšej výhybke.
No a naprosto totožným spôsobom funguje i naša vlastná púť stvorením. Pohybujeme sa v ňom taktiež po presne vytýčených, oce¾ových ko¾ajach jeho Zákonitostí, na ktorých sa vždy, v pravidelných vzdialenostiach, nachádzajú i spomínané uzlové body, umožňujúce prípadnú zmenu smeru. A týmito bodmi sú naše rozhodnutia.
Môžeme ich rozdeliť do dvoch základných kategórií: na dobré a zlé, alebo inak povedané, správne a nesprávne, či lepšie a horšie. Akonáhle však nejaké rozhodnutie urobíme, nech už také, alebo onaké, určili sme tým vlaku nášho života smer, ktorým bude musieť neodvratne isť určitú dlhšiu, alebo kratšiu dobu, samozrejme, s možnosťou zmeny smeru na najbližšej „ výhybke“.
Ak sme si teda vybrali zlú dráhu, či chceme, alebo nechceme, istý čas jednoducho musíme po nej ísť a bolestivo prežívať neblahé dôsledky nášho nesprávneho rozhodnutia, čo má za následok, že na najbližšej „výhybke“, teda pri najbližšom rozhodovaní, si už určite dáme omnoho lepší pozor na to, ktorým z ponúkaných smerov sa vyberieme.
Takto ve¾mi jednoducho funguje škola života, ktorej úlohou je osobné zdokona¾ovanie ¾udí prostredníctvom prežívania dôsledkov vlastných rozhodnutí.
Ale žia¾, priam neuverite¾nou a bezmedznou je povrchná ¾ahkomyse¾nosť ¾udí, ktorí, ako sa zdá, sú takmer nepoučite¾ní. Ak sa im totiž čo i len trochu darí, ak teda ich predchádzajúce rozhodnutie bolo správne a život sa im uberá dobrým smerom, prestávajú si spravidla absolútne uvedomovať, že Zákonom pohybu hnaný vlak ich žitia sa opätovne a nezadržate¾ne blíži k ďalšiemu zlomovému momentu, spočívajúcom v nutnosti nového rozhodnutia. Rozhodnutia, ktoré ich opäť postaví pred nevyhnutný výber dvoch možností: dobrej, alebo zlej.
Avšak oni, opitý dlhým obdobím priazne, v ktorom sa v nich ešte navyše zvykne prebudiť aj pýcha a arogancia, neprikladajú nastávajúcemu rozhodovaniu zodpovedajúcu vážnosť a vo svojej ¾ahkomyse¾nosti a podcenení situácie sa takmer vždy rozhodujú ...nesprávne!
Potom samozrejme, v zmysle „železných dráh“ Zákonov vo stvorení, musia nastúpiť nemenite¾nú cestu dôsledkov svojho zlého výberu, na ktorej je im opäť „zrazený hrebienok“, čo spôsobí, že na základe poučenia z prežitej nepriazne sa pri najbližšej príležitosti opäť rozhodujú pre lepšiu alternatívu.
No a podobným spôsobom to už ide po celé tisícročia. Stále a opätovne zdola nahor a zhora nadol, bez vážneho a zodpovedného chcenia k trvalému vzostupu. A takýmto spôsobom by to určite išlo ešte aj po ďalšie tisícročia keby … Keby na cestách železných dráh Zákonov vo stvorení nebola presne stanovená definitívna a posledná možnosť výberu medzi dobrom a zlom!
A tento čas, práve teraz nadchádza! Je to tá najvážnejšia doba posledného a najzásadnejšieho rozhodnutia v celom našom doterajšom bytí, zahàňajúcom osobné skúsenosti z prežití desiatok minulých životov a žia¾, je iba vinou ¾udí, že tento čas a túto dobu nerozpoznávajú, hoci na ňu neustále boli a aj sú upozorňovaní.
A všetko prebehne úplne rovnako, ako to doteraz vždy prebiehalo, iba s tým jediným a zásadným rozdielom, že trasa, na ktorú sa po svojom poslednom rozhodnutí vydáme, už nebude mať absolútne žiadnych „výhybiek“! Po oce¾ových ko¾ajach Zákonov vo stvorení bude musieť tento krát dôjsť náš vlak až na samý koniec, nami dobrovo¾ne vybranej dráhy.
Ten, kto si vyberie správne, to znamená, že sa rozhodne pre dobro a Svetlo, ten sa povezie krajinou, ktorá sa bude čoraz viacej rozjasňovať, ožívať a rozkvitať, povezie s k otvorenej bráne do úplne novej reality života na zemi a vo stvorení. Bude smerovať stále nahor, k čoraz väčšej dokonalosti, uš¾achtilosti a nádhere, letiac v ústrety najvyššiemu daru – k výsade smieť žiť večne! Večne a radostne bude môcť potom spolupôsobiť na rozvoji a pozdvihovaní tohto ve¾kolepého stvorenia, aby sa aj iným mohlo dostať toho nádherného daru – daru večného bytia.
Čo sa však stane s človekom, ktorý si vyberie zlý smer? Jeho vlak sa bude nezadržate¾ne rútiť krajinou, čoraz väčšmi temnejúcou, nehostinnou a nepriate¾skou, kde na každom kroku číha hrôza a nebezpečenstvo. Zmierajúc strachom a zdesením začne úpenlivo a túžobne modlikať o milosť ďalšieho rozhodnutia, ktoré mu však žia¾, už nebude môcť byť darované. A jeho vlak života pôjde ďalej a ďalej, neodvratne ho vezúc do cie¾ovej stanice, ktorou je ...definitívne zničenie! Vymazanie z knihy života! A hoci to znie ve¾mi tvrdo, v nijakom prípade nemožno hovoriť o nespravodlivosti, ale iba o nevyhnutnom dôsledku nesprávneho využitia daru slobodnej vôle.
Čas posledných rozhodnutí! Ve¾ká, jedinečná a neopakovate¾ná chví¾a v bytí každého z nás. Buď - alebo! Buď príklon k Pravde, Svetlu a dobru, spočívajúci v zásadnej a radikálnej zmene celého nášho života, od myslenia a cítenia, cez slovný prejav, až po každý jednotlivý čin.
Alebo naopak, príklon k navyknutej povrchnosti a ¾ahostajnosti voči vyšším pravdám, príklon k egoizmu, sebeckosti, rozumovej domýš¾avosti, nečistej zmyselnosti, chamtivej nenásytnosti, zlobe, nenávisti a mnohému inému. Vo¾ba záleží iba na nás.
Posledný súd! Áno, to je doba, ktorú dnes prežívame. Väčšina o ňom nič ani len netuší a tí, ktorí niečo tušia, tí si jeho priebeh predstavujú úplne nesprávne. Myslia si totiž, že ¾udstvo bude súdiť niekto, k tomu „kompetentný“, niekto, kto všetkých ¾udí spravodlivo rozdelí na dobrých a zlých. Avšak skutočnosť je iná, pretože tými nekompromisnými, prísnymi a spravodlivými sudcami si budeme iba ...my sami! My sami, lebo v samočinnom chode železných Zákonov vo stvorení je pevne stanovená časová hranica nášho posledného a najzásadnejšieho rozhodnutia, ktorým si vynesie definitívny rozsudok každý sám nad sebou.
Celým stvorením znie ohlušujúci hlahol zvonov oznamujúcich ...posledný súd! Hlahol zvonov, oznamujúci dobu posledných rozhodnutí! Iba ¾udia nič nevidia a nepočujú, pretože vo svojej fanatickej honbe za hmotou už dávno stratili citlivosť, potrebnú ku vnímaniu a porozumeniu premnohých výstražných znamení.
A v tejto všeobecnej duchovnej ¾ahostajnosti, ba priam tuposti, sa snáď práve teraz, v tejto chvíli, tíško šinie vlak života mnohých z nás okolo poslednej „výhybky“, predstavujúcej naozaj úplne poslednú možnosť zmeny smeru. Avšak navyknutá ¾ahostajnosť a trestuhodná povrchnosť voči všetkému duchovnému, plné pohltenie prácou a každodennými starosťami zastiera a nakoniec i znemožňuje rozpoznanie vrcholného zlomového momentu celého nášho doterajšieho bytia. A tak pre tých, ktorí prehliadnu to najdôležitejšie vo svojom súčasnom živote, pre tých sa žia¾, odchodom na takzvaný „druhý breh“ začína cesta, z ktorej, tento krát už naozaj, niet návratu. Ide totiž o cestu do ...záhuby! Cestu, smerujúcu k bolestnému zničeniu, dlhým vývojom nadobudnutého, osobne vedomého „ja“, ktoré sa však žia¾, v najrozhodujúcejšom momente svojho bytia, rozhodlo pre nesprávny smer. Kiež by to nemuselo postretnúť nikoho z ¾udí.
M.Š.
Slovenské občianske združenie pre posilňovanie mravov a ¾udskosti
www.zdruzenie-ludskost.sk
|
Registrace nového uživatele 
