FISH – 13th Star (2007)Aj rok 2007 sa stal obdobím časovej priamej konfrontácie, kedy v podstate súbežne vydali svoje novinky tak Marillion bez Fisha, ako aj Derek W. Dick samotný. Teda samotný iste nie, kolektív spoluhráčov na albume „13th Star“ sa opäť raz výrazne „inovoval“, teda presnejšie, sekundujú mu tu obaja jeho zásadní gitaristi, ktorí ho sprevádzajú sólovou dráhou – Frank Usher a Robin Boult, ktorých dopĺňa ešte na troch trackoch Chris Johnson (Mostly Autumn) a vrátil sa aj klávesák Foss Paterson (ex-Camel), všetky tieto korekcie sú v inštrumentálnom potenciále albumu oproti predošlému „prepadáku“ zásadne cítiť. Na bicie tu hraje Gavin Griffiths (Karnataka, Panic Room).
Skladateľsky na albume prekvapujúco jasne dominuje jeho verný basgitarista Steve Vantsis a aj keď to nie je koncepčný album, textová zložka zásadne rieši Fishov neúspešný vzťah s vtedajšou speváčkou kapely Mostly Autumn – Heather Findlay, ktorá ho opustila krátko pred ich plánovanou svatbou.
A keď sme už pri vzťahovo (bulvárnom) aspekte života Fisha, ten mal dlhší epizódny vzťah aj so speváčkou ďalšej celtic-progovej kapely Magenta (skvelá Christina Booth, aj v ich prípade hudobné médiá istú dobu špekulovali o svatbe) ...
Album „13th Star“ je oproti predošlému „Field Of Crowds“ nepochybne tvrdšie, hutnejšie a inštrumentálne kompaktnejšie a pri spôsobe, ako Fish skladá a interpretuje svoju hudbu, je jednoznačne krokom vpred. Cítiť tu oveľa väčšiu pohodu a starú zohranosť s muzikantmi, ktorými sa tu zase obklopil.
Album trvajúce 55 minút je pomerne vzácne vyrovnané, dĺžka rockových kompozícií je striktne okolo 5 minút a keby týmto dielkom neprechádzala textovo – vzťahová niť Fishovej epizódy osobného citového života, kľudne by mohlo mať v záhlaví logo „Fish and Steve Vantsis“, rukopis skladania inštrumentálnej zložky albumu je po viacerých počutiach skutočne charakteristický.
Zase raz som sa rozhodol, že nebudem komentovať konkrétne každú jednu kompozíciu na placke, ako to robí väčšina z Vás, aj keď je tu istá rozmanitosť a variabilita nálad a skladateľských a interpretačných štruktúr. V zásade na mňa album pôsobí, ako pomerne homogénny, určite kvalitný, jednoliaty celok.
A keď sme pri obligátnom porovnávaní "Fish versus H-Marillion" v roku 2007, ako „nestranný sudí“ to tentokrát za seba dovediem ku zmierlivej plichte ...
7,5/10
|