Kevin Gilbert – „The Shaming Of The True“ (2000)
Nepatrí síce podobne, ako Jimi Hendrix, Jim Morrison, Janis Joplin, Amy Winehouse, Kurt Cobain, či Brian Jones do bizarného „Klubu 27“ (prežil ich o dva roky), ale jeho predčasný odchod z tohto sveta ho pre zmenu spája s identickým spôsobom, akým ho opustil Michael Hutchence z INXS ...
Kevin Gilbert bol jeden z nie mnohých skrytých fenoménov sofistikovanej rockovej hudby, ktorí napriek predčasnej smrti zanechali za sebou veľmi výraznú stopu, teda hudobnú produkciu. Postupne kapely NRG (Energy, hehe), Toy Matinee, Giraffe, Kaviar a hlavne asi špeciálna skladateľská partia „The Tuesday Music Club", vďaka ktorej bola naštartovaná aj raketová kariéra jeho vtedajšej priateľky a dnes pop rockovej hviezdy Sheryl Crow z neho urobili celkom legendárnu rockovú persónu. Ostalo však po ňom aj hodne rozpacovaného materiálu, z ktorého nakoniec vznikli tri posmrtné (štúdiové) albumy, ten prvý - v podstate rocková opera „The Shaming Of The True“ je (nielen v tejto chvíli) asi najdôležitejší. Nepochybne hlavnou stimuláciou pre vznik tohto diela bola fascinácia klasickým koncepčným dielom GENESIS „The Lamb Lies Down on Broadway“, ktorý si pod logom Giraffe (jeho členovia vtedy boli aj dnes veľmi známi klávesák a skladateľ Dave Kerzner a bubeník a spevák Nick D'Virgilio) aj odohral na festivale Progfest v novembri 1994 vo Variety Arts Center v Los Angeles. Aj textová zložka je Gabrielovská inšpirácia - zatiaľ čo „The Lamb Lies Down on Broadway“ je o portorickom mladíkovi Raelovi z New Yorku, ktorý sa zrazu vydal na cestu sebapoznania a zažíva bizarné udalosti a stretáva podivné postavy, „The Shaming Of The True“ sleduje vzostup a pád speváka a hudobníka Johna Virgila, ktorého kariéra sa riadi oblúkom, charakteristickým pre mnohé hviezdy rockovej scény a v tomto prípade obsahuje aj autobiografické prvky zo života Kevina Gilberta.
Album sa začal nahrávať v roku 1995 a mixovanie, technické aspekty (neskôr aj viac násobný mastering) mal na starosti John Cuniberti. Tesne pred dokončením jeho hrubej verzie Kevin Gilbert zomrel. Po jeho smrti požiadal Jon Rubin, manažér a priateľ Kevina Gilberta o definitívne dokončenie a chronologické poskladanie vydateľnej kompletnej verzie práve Johna Cunibertiho za technickú stránku a samozrejme Nicka D'Virgilia, ako hlavného spolupracovníka Gilberta na albume za hudobnú, aranžérsku a vokálnu stránku albumu. Po náročnej i pomerne komplikovanej práci ho definitívne dopracovali na konci roku 1999.
A za seba tvrdím, že sa im to podarilo dokonale, priam geniálne (táto verzia s dĺžkou cez 67 minút a obsahujúca 14 trackov). Na albume spolupracuje viacero hudobníkov, ale v podstate je to myšlienka a majoritne celé dielo Kevina Gilberta a mimoriadny prínos má, samozrejme aj Nick D'Virgilio, ktorého zásluhou finalizácia celého projektu po smrti hlavného autora nabrala v jemných kontúrach aj jeho hudobný rukopis, ktorý poznáme aj z jeho aktuálnej tvorby v rôznych projektoch a samozrejme je čitateľný aj u dnes už veľmi výrazných kapiel amerického i britského (teda aktuálne už medzinárodne európskeho) progresívneho rocku Spock's Beard i Big Big Train.
Album „The Shaming Of The True“ má prakticky všetky prvky typicky amerického vnímania progresívneho rocku. Je tu evidentná láska Kevina Gilberta ku gabrielovským Genesis, ku vokálnym harmóniam Gentle Giant, ale na druhej strane aj ku tvorbe punkových Dead Kennedys z Californie. Zase nebudem komentovať každú jednu rôznorodú kompozíciu albumu. Nickovi a Johnovi Cunibertimu sa podarila asi tá najlepšia koordinácia usporiadania jednotlivých trackov na albume (iste korešponduje aj s postupnou textovou dejovou líniou), lebo pozostalosť tohto materiálu po smrti Kevina nebola striktne chronologicky jednoznačná. Nick D'Virgilio to však ako hlavný parťák na albume ešte za života Kevina Gilberta, následne vycítil muzikantsky i empaticky koncepčne jasne najlepšie. Nedokončené puzzle Kevina poskladal predovšetkým Nick do celku, ktorý je jednoznačne hudobnou dokonalosťou ...
Je to dielo, kde hendikep neznalosti angličtiny je na rozdiel od množstva iných hudobných produktov veľkým deficitom. Čiastočne autobiografické zážitky a skúsenosti Kevina Gilberta sú v textovej zložke zásadné a výrazné. Negatívne stránky kolotoča hudobného biznisu tu rozpitváva celkom sarkasticky razantne a zároveň popisuje „klasický“ cyklus hudobníka - rockovej hviezdy, ktorý sa zpreneverí svojmu pôvodnému poslaniu a podľahne zvodom finančného obohacovania sa a bohémskeho sebadeštrukčného života. Nakoniec, ako starý zlomený a frustrovaný muž počuje z „oldies“ rádia jeden zo svojich pôvodných songov ...
„The Shaming Of The True“ som ešte pred mesiacom vôbec nepoznal. Teraz, po nespočetných posluchoch môžem s kľudom napísať, že americká modifikačná verzia (z Californie) na „The Lamb Lies Down on Broadway“ sa podarila na výbornú ...
10 / 10
|
Registrace nového uživatele 
