Opeth – My Arms, Your Hearse (1998)
Tretí štúdiový album Opeth prináša niekoľko zmien. V prvom rade istá tvorčia nespokojnosť Mikaela Åkerfeldta s tým čo kapela dosiaľ nahrala včetne celkového soundu, viedla najprv k prepusteniu Johana De Farfallu po dohode s Peterom Lindgrenom z pozície basgitaristu, na čo okamžite reagoval aj bubeník Anders Nordin a sám opustil tiež Opeth. Na uvoľnené pozície nakoniec prijali dvoch uruguajských rodákov i rovesníkov - Martina Mendeza (basgitara) a Martina Lopeza (bicie). Obaja mali už skúsenosti z iných švedských metalových súborov.
Album ešte nahrávali pre Candlelight Records, avšak pre istú časovú tieseň sa Martin Mendez nestihol naučiť basgitarové party, tak to urobil kompletne sám Åkerfeldt, všetky bicie už stihol nahrať Martin Lopez. Album teda celkove nahrali traja hudobníci, ale globálnym zvukom, kvalitou, hutnosťou a dynamikou rapídne predstihli prvé dve štúdiové diela. Zásadný posun je evidentný aj vo vokálnej zložke – Mikael je oveľa výraznejší, istejší a presvedčivejší tak v growlingu, ako aj v čiste spievaných pasážach. Tu je už Opeth dobre rozbehnutý vlak, letiaci v ústrety celosvetovej známosti i obľube ...
Na rozdiel od albumu „Morningrise“ žiadna kompozícia tu nepresahuje hranicu desiatich minút, teda filozofia skladania songov do definitívneho tvaru je radikálne iná. Peter Lindgren je spoluautorom hudby v "Demon of the Fall" a autor front coveru albumu – všetko ostatné, včetne kompletu textov zložil sám Mikael Åkerfeldt. Producentom celej nahrávky je Fredrik Nordström (spolu s Åkerfeldtom) a nakoniec napriek tomu, že „My Arms, Your Hearse“ nahrali ešte koncom leta roku 1997, fyzicky vyšiel na nosičoch až v srpnu / auguste 1998. V koncertnej podobe ho teda zainteresovaní (skalní) fans poznali už s oboma novicmi z rytmickej sekcie už hodne slušne. Osobne vnímam, ako obrovské plus fakt, že na albume nemám jednoznačného „obľúbenca“ - track, lebo celý album považujem za tak vydarený, že na ňom nepočujem žiadnu slabinu. Na ploche 52 minút sa formálne nachádza devät rôzne dlhých kompozičných útvarov (od minúty po takmer deväť minút), ale dynamika celej dosky má spád dravo tečúcej rieky a celý hudobný produkt zbehne ... skutočne, ako valiaca sa voda ...
Podotýkam, že „My Arms, Your Hearse“ som si vypočul (samozrejme s istou dlhšou prestávkou) skutočne nespočetne veľa krát (čo je tiež zásadný faktor) a trúfam si povedať, že ho poznám veľmi dobre a v aktuálnej dobe viacnásobného posluchu u mňa ešte vyrástol o nejaké tie stupienky nahor ...
9,5 / 10
|
Registrace nového uživatele 
