Opeth – Blackwater Park (2001)
Pre mnoho milovníkov ide o Opus Magnum tejto kapely, aj keď je to nesmierne relatívna záležitosť subjektívneho vnímania, samozrejme ...
Predošlý „Still Life“ očaril Stevena Wilsona, ktorý sa sám skontaktoval s Mikaelom Åkerfeldtom a vzniklo z toho postupne výrazné ľudské i kreatívne pracovné priateľstvo. Wilson bol pri nahrávaní a definitívnej realizácii tohto albumu producet, hlavný inžinier, mal na starosti mix, nahrával doprovodné gitarové party, hral na klavír a spieval doprovodné čisté vokály. Takže významovo viac, ako piaty člen skupiny. Názov albumu bol daný ešte pred jeho nahrávaním a je Åkerfeldtovou poctou nemeckej krautrockovej kapele Blackwater Park, ktorá existovala dva roky na začiatku 70. rokov a vydala svoj jediný album. Globálny význam a prínos Stevena Wilsona pri celom procese vzniku a nahrávaní tohto albumu považuje aj sám Åkerfeld za mimoriadne dôležitý i s dopadom na ďalšiu tvorbu Opeth, včetne technických a zvukových procesov aj vrámci koncertnej činnosti. V podstate celý album je skladateľsky i textovo dielom Åkerfeldta, len v „Dirge for November“ a „Blackwater Park“ s ním výrazne spolupracoval Peter Lindgren a samozrejme definitívne aranžmány konečných verzií trackov ovplyvnil i Steven Wilson.
Osobne vnímam „Blackwater Park“ ako album tvrdší a ukotvený vo viac death metalových koreňoch, ako predošlý „Still Life“ - growling i drsné metalové riffy sú tu nepochybne v hustejšej frekvencii a to i pri zachovaní celkom výraznej melodiky a komplikovaných štruktúr dlhých kompozícií.
Kompozičný model dlhších trackov je tu v podstate zachovaný, ako na predošlých dvoch albumoch, ale v pokojnejších a lyrickejších pasážach (zase ich tu nie je zrovna veľa) cítiť fragmenty hudobných postupov a myšlienok z tvorby Porcupine Tree z prelomu Milénia – sila, kreativita a originalita Stevena Wilsona je predsa len náchylná na zapracovanie do tvorby Opeth celkom prirodzene. A spätne - aj účasť SW na vzniku a forme tohto albumu sa odzrkadlila na evidentnom pritvrdení a metalovejšom charaktere následujúcich aktuálnych albumov Porcupine Tree ...
Dalo by sa tu vychvaľovať každú jednu skladbu na albume, sú skutočne dokonalé na dobu a tendenciu fúzovať dovtedy akože nezlúčiteľné subžánre v hudbe – ale vyzdvihol by som, tak ako mnohí predo mnou dve najdlhšie kompozície – štvrtú „The Drapery Falls“ a záverečnú, titulnú „Blackwater Park“, ktoré sú už asi navždy legendami epického, progresívneho a ... sofistikovaného metalu v tej najkrajšej podobe.
Inžiniering a mix albumu mal opäť na starosti Fredrik Nordström a grafiku a celú vizuálnu stránku Travis Smith.
Skvelý kultový album, kde spojili po prvý krát svoje tvorčie sily dvaja fenoméni svetového rocku, metalu (aj inteligentného popu), ale netvrdím, že napriek hodnoteniu je to môj úplne najmilší album Opeth ...
10 / 10
|