ECHOLYN - I Heard You Listening (2015)
Takmer tri roky po predošlom oficiálnom albume vydala kapela, naposledy v klasickom päťčlennom personálnom zložení tento album. Frekvencia kolektívneho stretávania sa klesla na minimum, koncertné aktivity sú nulové už niekoľko rokov. Všetci sa primárne venovali osobným životom, pracovným záležitostiam a ak už, tak aj iným hudobným aktivitám, mimo Echolyn ...
Úvodná "Messenger of All's Right" nie je bomba, ako v prípade predošlého albumu „Island“. Je to textovo síce posolstvo o tom, že hudba môže mať liečivú silu v ťažkom životnom období človeka, ale výrazové inštrumentálne prostriedky sú hodne decentné a dominuje tu najmä vokálny prejav Ray Westona.
Netvrdím, že následujúca „Warjazz“ je bomba, ale je to veľmi výrazná a na pomery Echolyn rýchlejšia skladba, ktorá je založená na hudobnom nápade, ktorý využíva celú tónovú stupnicu, včetne špecifickej disonancie. Základný motív sa ale vrýva hlboko do hlavy a ostáva tam, ako veľmi silná hudobná slučka ... má to identický účinok, ako svojho času „Georgia Pine“ ...
Najdlhšia, vyše deväť minútová kompozícia na albume "Empyrean Views“ je hodne pomalá a kľudná, jej hlavný hudobný motív je z pera Chrisa Buzbyho. Nemám zrovna napočúvanú kapelu Steely Dan, ktorá je jednou z inšpirácií ranných Echolyn, ale táto krásna pieseň veľmi evokuje ich kultový album „Aja“. Môj poznatok pri nej je, že je pomerne často hraná viacerými progrockovými rádiami, to je osobná skúsenosť ...
Nasledujúca skladba „Different Days“ je oveľa dynamickejšia. Páči sa mi intenzívna sila súhry medzi skreslenou gitarou Bretta Kulla a hutným Hammond organom Chrisa Buzbyho počas refrénu, ako aj kontrast medzi refrénom a veršami. Buzbyho jazzová hra na klavíri je tu excelentná. Ako celok to pôsobí veselo a hravo.
„Carried Home“ je trochu nenápadná, ale krásna pieseň, kde mimo potenciálu piatich vokalistov samotnej kapely, počuť hlas aj hosťujúceho Jacque Varsalona.
„Once I Get Mine“ je priamočiarejšia, agresívnejšia skladba, s riffami občas evokujúcimi „Warjazz“, ale štruktúra celého tracku je iná. Má fragmenty jazz rocku, ale aj hard rockový finiš ...
„Sound of Bees“ je pomalá a vlastne pokojná výpoveď Ray Westona. Skutočne je to pesnička, akoby z nejakého jeho sólového albumu, všetko ostatné (inštrumentalita) je tu podriadené jeho spevu a textu ...
„All This Time We're Given“ je bohatá a komplexná pieseň, ktorá začína relatívne pokojne, ale neskôr obsahuje veľmi emotívny gitarový part, po ktorom nasleduje obvyklý intenzívny vokál Raya. Potom sa kompozícia zlomí a zmení, Chrisov klavírny part je melodicky skvelý a refrén je blízko k harmonickej dokonalosti, aká sa dá dosiahnuť.
„Vanishing Sun“ na záver je výborný a výrazný song, jednoducho popísaný, ako charakteristický pre Echolyn (vokálne harmónie, dominantný spev Raya, vypiplané inštrumentálne aranžmá), ale špecifický s porovnaním s akoukoľvek inou svetovou kapelou, je to proste ECHOLYN ...
„I Heard You Listening“ je nepochybne skvelý album, ale aj keď všetky albumy Echolyn sú skvelé, výborné, či fantastické, nejaké tie drobné rozdiely a diferencie medzi nimi sú. Tento album je notorickým potvrdením vysokej kvality ich hudobného prínosu, len v kontexte ich globálnej tvorby je pre mňa možno najmenej provokujúci a prinášajúci aspoň niečo prekvapujúce, čo predtým ešte nenaservírovali.
9 / 10
|
Registrace nového uživatele 
