ad gu¾ový bleskdal som si tú námahu, a našiel o tom pár článkov, ktorým verím viac ako rage/emo/spamu od desdichada:
najlepší zdroj som mal v Americkej fyzikálnej spoločnosti, resp. jej plazmatická sekcia.
Je skutočne možné realizovať gu¾ový blesk ako následok elektrických javov, ale nie je možné ich udržať. Predstavy o plazmových oblakoch, ktoré by poháňali sami seba reakciami o rád slabšími ako napr. hviezdy sú prakticky neudržate¾né, a na realizáciu maser-solitónového "modelu" na Zemi proste neexistujú dostatočne extrémne podmienky.
Spoločnosť sa zhodla na dvoch najpravdepodobnejších vysvetleniach - prvé je zrakový defekt pozorovate¾ov, a to už bolo dokonca úspešne simulované.
Druhé možné vysvetlenie je takzvaný uzavretý aerosólový model. Téoria je, že ak blesk udrie do miesta, kde sa vplyvom teploty odparia čiastočky uhlíka a SiO2, mohol by sa vplyvom ďalšieho výboja takýto oblak zapáliť. Tento model je schodný aj preto, že vysvet¾uje dlhé trvanie pozorovaných "úkazov". V takomto oblaku sa môže nachádzať aj čistý kremík (resp. oxid z Si02 by sa previazal na uhlík), čistý kremík by v tomto prostredí vytváral slabé atómové väzby, ale jeho obal/plášť by oxidoval v´daka okolitému kyslíku z atmosféry - jasné biele horenie.
Aj keď je toto pomerne efektné vysvetlenie, pár ďalších otázok ostáva neobjasnených (pohyb gu¾ových bleskov cez pevné materiály, hluk resp. ticho, ktoré opisujú svedkovia, fakt, že nezanecháva stopy, atd.), a gu¾ový blesk sa doteraz nepodarilo experimentálne potvrdiť (na rozdiel od takej čiernej diery).
Ostáva pouvažovať, či zdroj gu¾ového blesku je iba jeden, alebo či môže vznikať na základe rôznych princípov, či existujú nízko a vysoko energetické gu¾ové blesky, a hlavne, či vôbec existujú. |