ECHOLYN - The End Is Beautiful (2005)
Album, ktorý Echolyn konečne zase nahrali v plnohodnotnom pôvodnom zložení, teda aj s Tomom Hyattom na basgitare (aj s aktívnymi spievodnými vokálmi). Je to tretí album po reaktivácii kapely a zároveň tretí po Miléniu a zase je vo viacerých faktoroch odlišný od predošlých „Coboy Poems Free“ i „Mei“. V prvom rade - nie je koncepčný, je to zbierka ôsmich samostatných songov v dĺžke od piatich do desiatich minút, opäť viac s jazzovým príklonom a v troch prípadoch - „Heavy Blue Miles“, „Lovesick Morning“ a „So Ready“ s troma prizvanými hosťami, hrajúcimi na dychové nástroje - saxofón, trúbku a trombón.
Prvá polovica septembra / září 2005 je významná preto, že v tomto čase súbežne vyšiel celosvetovo album „The End Is Beautiful“ a zároveň Echolyn absolvovali dosiaľ svoje jediné európske turné (celkovo deväť koncertov) v Anglicku, Nemecku, Holandsku, Belgicku, Švajčiarsku a Taliansku. Všetky ich koncerty sa uskutočnili, samozrejme v malých resp. stredne veľkých kluboch ...
„Georgia Pine“ úvod až rockovo swingujúci, verše v textoch sú spievané s ľahkosťou a hravosťou, aj keď sú rýchle vyslovované, refrén je tak chytľavý, že ostáva v hlave aj dávno po vypočutí songu. A doprovodné vokály spieva aj Tom Hyatt, takže štyria muzikanti v akcii aj pri harmóniách. Inštrumentálne veselé, optimistické, bezstarostné, proste paráda ...
„Heavy Blue Miles“ - táto skladba je nabitá meniacimi sa náladami a zmenami zrýchlenia, od pomalej s klavírom a jemným vokálom až po plynulú s bombasticky razantnou gitarou a záplavou organu. Naplno tu kapela integruje aj dychovú sekciu, takže jazz rockové vyznenie je ešte intenzívnejšie, ako inokedy. Harmónie vokálov, ako u pôvodných Gentle Giant, ale aj tak sú to - Echolyn ...
„Lovesick Morning“ najdlhšia, desať minútová kompozícia na doske je v podstate „love song“, ale nie nejaký mainstreamový, rádiový (aj keď by vlastne mohol byť a na prog-rádiách ho hrávajú). Veľmi kľudné, pomalé tempo, krásne a dokonale zaranžovaná dychová sekcia (určite práca Chrisa Buzbyho), výborný spev i frázovanie predovšetkým Ray Westona, ale aj viac-hlasy ďalších spoluhráčov. Nádhera ...
„Make Me Sway“ je akási hard rocková hudobná varianta kapely, ale keďže aj tu sú prítomné harmonizované vokály, rozmer archaického hard rocku je povýšený do oveľa vyšších dimenzií. Takže je to originálne a čarovné ...
„The End Is Beautiful“ pokojnejšia a viac jazzovo ladená titulná záležitosť. Slide gitara a elektrický klavír v nenápadnom súboji na pozadí. Vokálne harmónie sú opäť úžasné. Tandem Weston / Kull je spevácky totálne zohraný, ale dominancia Ray Westona je predsa len zrejmá. Veľmi, veľmi pekné ...
„So Ready“ swing, jazz, teda aranžérsky zase úradoval nepochybne Chris Buzby. Výrazná dychová sekcia to len potvrdzuje, ale je to na albume celkom fajn spestrenie ...
„The Arc Of Descent (Dancing In A Motel Just West Of Lincoln)“ - táto skladba je prevažne zasnená s melancholickým vokálom a jemným klavírom, postupne sa zvuk stáva čoraz dramatickejším s dynamickou súhrou bicích a organu a elektrickej gitary. Text naznačuje dramatickú udalosť (pokus o samovraždu), takže aj sentiment kompozície postupne narastá ...
„Misery, Not Memory“ - záverečný song opäť zostáva v hlave aj dlhší čas po odznení, napriek viacerým ťažším hudobným štruktúram. Principiálne zase jazz, swingové pasáže, veľa gitarových riffov, vynikajúci Ray Weston, ako hlavný spevák, skvelá rytmika ...
Vnímam, ako celkom zásadný posun od symfonického progresívneho rocku, mixovaného až fragmentami klasickej hudby (smyčce) na albume „Mei“ a vyložene jazzovými, swingovými hudobnými obrazmi s výraznou dychovou sekciou na tomto albume. Jedno aj druhé je stále originálny a nenapodobiteľný ... Echolyn.
Priznávam, že mám vo väčšej obľube niekoľko iných albumov kapely viac, ako „The End Is Beautiful“, ale aj keď po dlhšej úvahe, predsa len nakoniec ...
10 / 10
|
Registrace nového uživatele 
