FISH - Fellini Days (2001)Siedmy štúdiový album (šiesty regulárny s vlastnou tvorbou) a prvý po Miléniu predstavuje Dereka W. Dicka s novými spoluhráčmi na oboch kľúčových inštrumentálnych postoch.
Gitarista John Wesley (predovšetkým koncertná zostava Porcupine Tree) a hráč na klávesové nástroje John Young (veterán britskej rockovej scény, toho času predovšetkým spevák, klávesák a boss kapely Lifesigns) sa na „Fellini Days“ podieľajú veľmi aktívne aj na skladateľskej i aranžérskej činnosti, súvisiacej s albumom (Wesley úplne rovnocenne s Fishom, Young na viac, než polovici tunajšieho hudobného materiálu). Na basgitare ho sprevádza tiež rodák od Edinburghu, Steve Vantsis (od albumu „Raingods with Zippos“ až po súčasnosť) a na bicie Dave Stewart (pendlujúci v období okolo Milénia medzi Fishom a Camel).
Album som si po asi 15 ročnej pauze pustil niekoľko krát a zistil som, že si stále pamätám prvé dve skladby – najdlhšiu 9 minútovú „3D“ a najkratšiu – 4 minútovú „So Fellini“, ostatných sedem songov, všetko v minutáži 5 až 7 minút mi za tie roky úplne vyšumelo z hlavy, či hudobného (po)vedomia.
„3D“ je pomerne pomaly plynúca skladba v melancholickom opare, prechádzajúca do mierne dramatickejšej gitarovej pasáže Johna Wesleya za doprovodnej spolupráce backingových vokalistiek Susie Webb a Zoe Nicholas, „So Fellini“ je v podstate rocková vypaľovačka s autetickými krátkymi vsuvkami hlasu Federico Felliniho, ktoré otvárajú aj následujúcu „Tiki 4“. Ďalšia v poradí, „Our Smile“ je oproti pôvodnému vydaniu albumu umiestená len na remastrovanej verzii.
Materiál placky ďalej plynie v toku celkom sympatických rockových songov, bez nejakých zásadnejších progresívnych ambícií a zo zvyšku albumu sú mojim vnímaním výraznejšie už len „Dancing In Fog“ a záverečná „Clock Moves Sideways“, zvyšok je proste ... dobrý ...
Počúval som na YT aj demoverzie čiste inštrumentálnych trackov albumu, aj živé verzie z rôznych záznamov z pódií po celom svete (The Remasters), kde Fish koncertoval a konštatujem, že album by vlastne malo mať v záhlaví „Fish and John Wesley (featuring John Young)“, lebo celkový dopad na inštrumentálne vyznenie špecificky tohto produktu v kontexte tvorby samotného leadera je skladateľsky, aj aranžérsky veľmi výrazne ovplyvnené gitaristom koncertných Porcupine Tree (keď už tu priamo neasistuje Steven Wilson).
Celkove je „Fellini Days“ skutočne dobrý album, ale Fish pred ním splodil a ešte neskôr splodí aj evidentne výraznejšie hudobné diela ... a v tomto období, tesne po Miléniu sa misky váh podľa mňa začínajú evidentne preklápať v „konfrontácii na diaľku“ v prospech jeho štyroch bývalých spoluhráčov ...
7/10
|