Opeth – Orchid (1995)
Tak pre začiatok aspoň elementárne informácie:
Skupina vznikla v dubnu / apríli roku 1990 v Štokholme a jej zakladateľom bol spevák David Isberg, zároveň autor názvu kapely, ktorý je pomenovaním fiktívneho starovekého fénického mesta (Opet) z románu Wilbura Smitha „The Sunbird“ a významovo znamená „Mesačné mesto“. Isberg presvedčil zakrátko na to gitaristu rozpadnutej kapely Eruption, Mikaela Åkerfeldta, aby sa pripojil k Opeth, ako basgitarista ...
Nasledoval celý rad vnútorných roztržiek a personálnych výmien, obmenila sa vlastne úplne celá pôvodná zostava, včetne Isberga a spevácke povinnosti i gitarový part zostal Åkerfeldtovi. Ten si zároveň definitívne patentoval na seba názov Opeth, neskôr samozrejme aj logo kapely ...
Skupina sa personálne stabilizovala, ako kvartet v podstate v rokoch 1994 až 1996, v zostave Mikael Åkerfeldt - gitary a sólový spev, Peter Lindgren – gitary, Johan De Farfalla – basgitara a doprovodné vokály a Anders Nordin – bicie, perkusie a tiež klavír. Takto nahrala prvé dva albumy „Orchid“ aj „Morningrise“, pričom obidva produkoval i mixoval absolútny fenomén švédskej (škandinávskej) death a black metalovej scény Dan Swanö. Opeth dostali zároveň aj zmluvu s labelom Candlelight Records na tri albumy, hudbu skladali obaja gitaristi a texty písal Mikael, pričom na albume „Orchid“ majú ešte predovšetkým viac menej okultistický charakter. Na ploche 65 minút prvotiny sa nachádza až päť kompozícií, oscilujúcich okolo hranice desiatich minút a dve drobné miniatúry – trojminútová „Silhouette“ odohraná celá na klavíri Andersom Nordinom, kde menovaný dokazuje, že má evidentne znalosti a schopnosti zahrať aj náročnejšie kompozície z klasickej hudby. Minútová „Requiem“ Mikaela Åkerfeldta na kvalitnej akustickej gitare (požičanej zo špecializovaného obchodu) skôr zvýšila sebavedomie nastávajúceho bossa kapely. Samotná inštrumentálna zložka dlhých kompozícíí je predovšetkým melodická forma death metalu, avšak už teraz s mnohými prvkami progresívnych postupov, s celkom častým prechodom ku akustickým pasážam. Celkom bežne tu počuť fragmenty folku, blues a jazzových elementov a zároveň mladý Åkerfeldt v pokojnejších pasážach používa už teraz čistý vokál na úkor pre death metal tradičného growlingu. I keď je to prvotina kapely a škandinávska (a teda najmä švédska) death metalová a black metalová scéna bola v polovici 90.rokov nesmierne bohatá a rôznorodá, Opeth sa už vtedy dajú jednoznačne odlíšiť od zvyšku podobne orientovaných skupín tak inštrumentálnymi aspektami svojej hudby, ako aj charakteristickou farbou hlasu pri čistom speve - sýtym barytónom Mikaela. Dĺžka jednotlivých skladieb na albume, mimo dvoch zmienených miniatúr je jasným prejavom istej kompozičnej ambicióznosti Opeth už „od plienok“ vytárať členité hudobné útvary a teda je to aj evidentné koketovanie s filozofiou art rocku.
Verbálne opisovať päť dlhších hudobných útvarov teda podrobnejšie nebudem, najväčší dojem vo mne zanecháva vždy záverečná "The Apostle in Triumph", kde variabilita motívov, štruktúr, inštrumentálnych i vokálnych zmien a nálad je najpestrejšia. Na prológ metalovej kapely vo svete a v dobe obrovskej konkurencie je to celkom slušný produkt, aj keď z dnešného uhla vnímania fanúšikov kapely i oficiálnej hudobnej kritiky je to stále najmenej hodnotený album histórie Opeth ...
6 / 10
|
Registrace nového uživatele 
