Opeth – Morningrise (1996)
Album „Morningrise“ bol nahraný v identickej zostave, ako úvodný „Orchid“ na jar roku 1996 a už v červnu / júni toho istého roku vypustený na svet pre verejnosť. Má presne šesťdesiatšesť minút a obsahuje päť dlhých kompozícií v trvaní od desať do dvadsať minút. Opäť vyšiel na značke Candlelight Records a front cover predstavuje Palladiánsky most v parku Prior v meste Bath v Anglicku. Jeho producentom bol zase (ale už naposledy) legendárny Dan Swanö, ktorý mal na starosti zároveň aj mix jednotlivých trackov.
Časť materiálu albumu sú aj prepracované a samozrejme vylepšené a predĺžené kompozície ešte z ranného obdobia existencie kapely a nesú sa v charakteristickom štýle inštrumentálnej dynamiky a kombinovaných black metalových a death metalových vokálov (teda growling s nádychom screamingu) a gitarových partov s pribúdajúcimi progresívnymi a hlavne akustickými prvkami. Nastal aj výrazný textový posun, ktorý je výhradne záležitosťou Mikaela Åkerfeldta a prešiel od tém okultizmu a kvázi satanizmu z doby „Orchid“ ku racionálnejším a konkrétne svetskejším záležitostiam života. Napríklad song „The Night and the Silent Water“ je o starom otcovi speváka / gitaristu Mikaela Åkerfeldta, ktorý zomrel krátko pred nahrávaním albumu. „Black Rose Immortal“, ktorá trvá viac ako 20 minút je najdlhšia kompozícia, akú Opeth vôbec nahrali počas svojej existencie. Oproti „Orchid“ na albume „Morningrise“ pribudlo v dlhých skladbách viacero miest s akustickými pasážami, hranými majoritne v molových stupniciach a spievaných samozrejme čistým vokálom. Celý album obsahuje nesmierne veľa gitarových riffov a nápadov a na tomto albume sú ešte v podstate spoločným produktom mladíckeho gitarového tandemu Åkerfeldt / Lindgren. Mnohým iným metalovým kapelám by takéto množstvo gitarovej invencie vystačilo aj na niekoľko ďalších štúdiových albumov ...
Som až prekvapený (spätne), s akým mimoriadne pozitívnym ohlasom sa stretol v svojej dobe album „Morningrise“ tak medzi fanúšikmi progresívnych foriem expandujúceho metalu, ako aj medzi pomerne širokospektrálnou kritikou. Považujem za celkom vtipné aj výstižné porovnanie vtedajších Opeth, označených ako ideálny a majstrovský hybrid skupín Wishbone Ash (používanie harmonických dvojitých sólových gitár), Bathory (jedna z troch zakladateľských kapiel black metalového subžánru, tiež zo Švédska) a Black Sabbath ...
Celý album „Morningrise“ plynie vo svojich dlhých kompozíciách, ako kontinuálna rieka, s často sa meniacimi nápadmi a motívmi gitarových partov, originálnej basgitary i veľmi slušných bicích. Variabilita majoritného growlu, stále viac používaného čistého spevu (záverečná skladba "To Bid You Farewell" je úplne bez growlingu) i takmer šepkaných pasáží v akustických plochách je parádna. Pribudlo i celkom dosť kratších jazzových fragmentov.
Je to naozaj veľmi zaujímavý album, ale mojim subjektívnym vnímaním to echtovné, prečo považujem Opeth za mimoriadne zásadnú kapelu dejín invenčnej, kreatívnej rockovej a najmä metalovej Hudby, ešte len postupne príde ...
7 / 10
|
Registrace nového uživatele 
