Marillion – Afraid Of Sunlight (1995)... keď necelý rok po vydaní tohto albumu vznikla v nórskom Oslo nová kapela, ktorej hlavné inšpiračné zdroje boli – hudba už kultových kapiel – zasnených a melancholických TALK TALK, elektronikou silne poznačených RADIOHEAD, ale aj neskôr komerčne veľmi úspešných COLDPLAY, meno svojmu súboru dali podľa úvodnej kompozície čerstvého albumu svojej úplne najobľúbenejšej kapely – H-Marillion s názvom „Gazpacho“ ...
Trochu predbieham, ale na podzim roku 2001 som potom premiérovo videl/počul obidve kapely na jednom krakowskom koncerte, Gazpacho, ako support a samozrejme Marillion, ako headlinera ...
Úspech albumu „Brave“, poslucháčskou obľubou aj predajom nosičov nenastal ihneď po jeho vydaní, ale postupom času, preto netrpezlivý vydavateľský gigant EMI tlačil kapelu do vydania materiálu viac na komerčnej báze a bez ďalšej ambície vydať koncepčné dielo.
Môj vzťah ku tomuto albumu je trochu špecifický. Na úvodnú, už spomínanú kompozíciu „Gazpacho“ som si zvykal dlhší čas, ale z dnešného aspektu ju považujem za celkom vydarenú.
Keď som bol v apríli na Marillion Weekend, posledný – tretí deň, hrala skupina v podstate iba tracky s hitovými ambíciami, tie viacej s hardrockovým podkladom, alebo ... „úlety“. Medzi nimi aj paródiu? / poctu?, na spôsob Beach Boys „Cannibal Surf Babe“, ktorú som nikdy nebral, ako plnohodnotnú záležitosť, ale ako skladateľský a kompozičný rozmar pod vplyvom niečoho návykového a určite nie pasujúce do seriózneho portfólia ich produkcie ...
„Beautiful“ je síce aj oficiálna singlovka z tohto albumu, ale vnímam ju skôr, ako relatívne pokojnú a nie príliž výraznú skladbičku.
... a potom vlastne od „Afraid Of Sunrise“ až dokonca, po záverečnú „King“ následuje „orgazmatická jízda“ - jedna väčšia pecka, ako druhá, že je problém vyjadriť, ktorá je lepšia, lebo všetky sú úžasné ...
Marillion sa na celom albume striktne držia v časovom rozmedzí trackov od päť do osem minút a celková dĺžka albumu je v podstate vo vinylovom limite.
„Afraid Of Sunlight“ vnímam globálne, ako jeden z (naj)lepších albumov éry Steve Hogartha, kde sa postupná gradácia kvality zloženého materiálu kapele v zásade veľmi vydarila.
... horská dráha, na ktorú kapela nastúpila, začína stále viac naberať amplitúdy kvalitatívnych vzostupov a pádov v hustejších frekvenciách ...
9/10
|
Registrace nového uživatele 
